Založiť webovú stránku alebo eShop
aktualizované: 23.06.2011 16:57:05 

O rím. kat. farnosti sv. Štefana v Piešťanoch

Piešťany

Farnosti dekanátu Piešťany a piešťanská filiálka gréckokatolíckej farnosti Bratislava

 

PIEŠŤANY, dekanát Piešťany, Trnavská arcidiecéza, INÉ NÁZVY: Pistyani, Pülsthin, Piečani, Pecheen, Pechan, Pescan, maď.: Pöstyén, Pöstyény, Püstyén, nem.: Pistyan, ADRESA: RKFÚ, Štefánikova 136, 921 01 Piešťany, tel./fax: 033/ 772 60 66, 033/ 762 65 63, 033/ 774 24 72, 0905/ 409 447, fara.stefana.pn@stonline.sk, http://www.fara.sk/piestany, http://rkfpiestany.weblahko.sk, http://www.arcibiskupstvo.sk/dekanaty-a-farnosti/piestany/piestany-sv-stefana, ÚRADNÉ HODINY - utorok - piatok: 10:30 - 12:00, 15:30 - 17:00, počas obeda od 12:00 - 13:00, prosia nerušiť, zaopatrovanie a ohlásenie pohrebu je ale možné v každom čase, KŇAZI: farár Bohunický Jozef (od 15. 7. 2004), Švec Peter, Mgr. (k r. 2009), vo farnosti: Bajcár Karol, PREDCHODCOVIA – farári a administrátori: 1332 - 1337 - Peter, 1561 - Andreas, z Olomouca, 1647 - Szalay Juraj, 1657 - Pudmericzky Pavol, 8. 4. 1663 - apríl 1663 - Janovicz Ján, 13. 4. 1663 - 1664 - Laurentiades Mikuláš, 3. 9. 1664 - 1666 - Latinovics Matej, 22. 10. 1666 - 1668 - Kellekovics Ján, 7. 10. 1668 - 1672 - Lusiczky František, 11. 6. 1672 - august 1674 - Vinczenti Vojtech, 21. 8. 1674 - 1680 - Nimniczky Ján, 17. 8. 1680 - 1681 - Vogislavszky Eustachius, 1. 7. 1681 - 1685 - Mednyánszky Jonáš, 19. 4. 1685 - 1687 - Kárász Imrich, 17. 9. 1687 - 1690 - Poloni Ján Venceslaus, 4. 2. 1690 - 27. 4. 1697 - Varallányi Juraj, 27. 4. 1697 - 1704 - Bartalovics Peter, 4. 4. 1704 - 1706 - Omaszta Gabriel František, 29. 12. 1706 - 11. 5. 1707 - Magassy Imrich, 13. 5. 1707 - 1709 - Tallián Martin, 19. 4. 1709 - 1712 - Meglicz Ján, 4. 4. 1712 - 1715 - Hulimann Matej, 27. 5. 1715 - 1718 - Zsittnyanszky Matej, 26. 8. 1718 - 1718 - Szenyessy Ján, 8. 9. 1718 - 22. 5. 1746 - Benkovics Mikuláš, zomrel 22. 5. 1746, 14. 6. 1746 - 16. 6. 1755 - Agnelli Juraj, 16. 6. 1755 - 17. 3. 1757 - Boltizsár Ján, zomrel 17. 3. 1757, 23. 3. 1757 - 30. 12. 1765 - Krizsan Adam, zomrel 30. 12. 1765, 10. 1. 1766 - 1778 Rudnay Juraj, 1778 - 1780 - Mihalovics Ignác, 20. 9. 1780 - 1794 - Mondok Jozef, 22. 2. 1794 - 1813 - Duchon Ján, 21. 2. 1813 - 28. 2. 1827 - Szlanicska Štefan, zomrel 28. 2. 1827, 21. 4. 1827 - 1829 - Paraschini Jozef, 6. 3. 1829 - 20. 5. 1834 - Mandik Pavol, zomrel 20. 5. 1834, 5. 6. 1834 11. 1. 1840 - Muchay Ján, zomrel 11. 1. 1840, 15. 2. 1840 - 1842 - Kubicza Vincent, 15. 11. 1842 - 5. 5. 1858 - Mrázik Štefan, zomrel 5. 5. 1858, 31. 5. 1858 - 1. 3. 1866 - Keller Ján, 6. 3. 1866 - 1877 - Mezey František, 9. 7. 1877 - 2. 6. 1912 - Praznovszky Jozef, zomrel 2. 6. 1912, 3. 6. 1912 - 9. 10. 1912 - Buček Matiáš, 26. 10. 1912 - 29. 10. 1929 - Praznovszky Anton, 12. 11. 1929 - 28. 4. 1930 - Nemšovský Ľudovít, 4. 5. 1930 - 2. 11. 1947 - Šindelár Alexander, zomrel 2. 11. 1947, november 1947 - 1948 - Žilka Štefan - farár v Modre, tu dočasný správca, 1948 - 1950 - Balažovjech Vojtech, 1950 - 1962 - Ovšonka Andrej, 1962 - 1964 - Matúška Emil, 1. 10. 1964 - 28. 6. 1991 - Medek Milan, 29. 6. 1991 - 14. 7. 2004 - Vlasák Jozef, kapláni: 1883 – Pitthord Ladislav, 1890 – 1892 – Ochaba Ján, ThDr., 1898 – 1901 – Lukács Ján, 1900 - 1907 - Bubnič Michal, 1901 – 1902 – Klas Imrich, 1910 – 2. 6. 1912 – Buček Matiáš, 1910 – 1918 – Pavetitš Ľudovít, 1913 – 1915 – Garai Jozef, 1918 - II. kaplán, 1921 - I. kaplán Neuber František, 1921 – 1925 - Kosec Imrich, 1921 – aj k r. 1927 – Nemšovský Ľudovít, 1925 – aj k r. 1926 – Strehár Dezider, 1929 – 1931 – Mondok Ferdinand, 1932 – II. kaplán, 1933 – I. kaplán Kubusch Jozef, 1933 – 1934 – Pastor František, 1934 – 1939 – Blaškovič Štefan, 1937 – 1938 – Botek Anton, SJ, 1938 – 1940 – Balažovjech Vojtech, 1939 – Šimek František, 1939 – 1941 – Belan Vincent, 1940 – 1942 – Foltán Július, 1941 – 1942 – Kozmon Ľudovít, 1942 – 1943 – Bobocký Emil, 1942 – 1943 – Hanzlík Ján, 1944 – Havran Jozef, 1944 – 1946 – Horvát Ľubor, 1947 – výpomoc Burian László, 1948 - Gajar Rudolf, 1948 - Komáromy Štefan, 1948 - 1950 - Burian László, 1949 – 1951 Bajcar Karol, 1951 – Blaho Jozef, 1950 – 1951 – Fratrič Ján, 1951 – 1953 – Marko František, 1951 – 1962 - Komáromy Štefan, 1953 – 1956 – Hollý Ľudovít, 1955 – 1958 – Mikulka Vojtech, 1956 – 1960 – Miklis Jozef, 1956 – 1959 – Gális Ján, 1945 – 1978 – Moravčík Anton, 1983 – 1985 – Augustín Juraj, Juraj.Augustin@frcth.uniba.sk, 1990 – 1992 – Buchta Lukáš Stanislav, 1992 - 1993 - Wiśniewski Grzegorz, CR, 15. 6. 1995 – 1. 7. 1996 – Bukovský Branislav, Mgr., bbukovsky@ics.sk, 1. 9. 1996 – 30. 6. 1997 – Cibira Peter, 2001 – 1. 7. 2002 Borka Marek, vo farnosti: 1942 - 1943 - Bugan Štefan, SJ, profesor deskriptívnej geometrie a filozofie na gymnáziu Piešťany, k r. 1947 - Eiselle Ľudovít, SJ, dožil sa 98 rokov, Potocký Michal, RODÁCI: Arbet Viliam (28. 6. 1957), OBYVATEĽSTVO (k r. 1993, pred rozdelením Piešťan na dve farnosti): 31 099, 19 678 rím. kat., 290 krstov, 139 sobášov, 231 pohrebov, SVÄTÉ OMŠE - Kostol sv. Štefana, kráľa (1832) - pondelok - sobota: 6:30, 18:00, nedeľa: 6:30, 7:30, 9:00, litánie - 14:30, každú prvú nedeľu v mesiaci je od 13:30 do litánií o 14:30 vyložená Sviatosť Oltárna, Dom smútku (cintorín na Bratislavskej ceste) - nedeľa: 11:00, jedáleň nemocnice (Winterova ul.) - nedeľa: 17.30, CIRKEVNÉ INŠTITÚCIE: Exercičný dom, Poštová 1, 921 01 Piešťany, alebo tel.: 033/ 762 86 88, 033/ 762 10 35, domsj.pn1@stonline.sk, www.jezuiti.sk , Cirkevná základná škola sv. Márie Goretti - 405 žiakov, Cirkevné gymnázium sv. Michala Archanjela - 55 študentov, Viera a svetlo, združenie mentálne postihnutých, ich rodičov a priateľov, Spoločenstvo Božského srdca Ježišovho - Piešťany: Betka Ostricová, Valová 8/17, Piešťany 921 01, tel.: 0902/ 218 992, 033/ 762 35 11, ostricova@nurch.sk, FILIÁLKA: Veľké Orvište, Z HISTÓRIE: 1. 8. 2004 sa z farnosti vyčlenila nová farnosť - Piešťany - sv. Cyrila a Metoda, ĎAĽŠIE INFO: KN 18/ 04

 

Veľké Orvište (Horné Orwissče, maď.: Nagyörvistye), filiálka farnosti Piešťany, dekanát Piešťany, Trnavská arcidiecéza, INÉ NÁZVY: Horné Orwissče, maď.: Nagyörvistye), OBYVATEĽSTVO: 968, 841 rím. kat., Kostol Panny Márie Nanebovzatej (1743)

 


Imrich Gürsching

HISTÓRIA FARNOSTI
 (skrátené)


Lahodná klíma, žírne údolie Váhu, veniec lesov, ale najmä termálne žriedla lákali do piešťanskej oblasti už pravekého človeka. Počas tisícročí tu vznikali osady, ktoré sa zlúčili v oppidum. Piešťanský región sa v historickom období stal súčasťou najstaršieho útvaru starých Slovákov - Nitrianskeho kniežatstva, otvárajúceho sa už na prelome 8/9. storočia kresťanstvu zo Západu. Posviacka kostola sv. Emerama v Nitre - sídle kniežaťa Pribinu predstavuje v r. 827 dejinný prelom. Kostol posvätil salzburský arcibiskup Adalram. Pri prvom kostole Slovanov vytvoril základ významného cirkevného sídla - Nitrianskej kapituly.
         Už za Pribinu mali významné mocenské centrá prvky cirkevnej správy aj vzdelanosti. V blízkom okolí Piešťan vyrástli rotundy v Pobedime, na veľmožskom dvorci Kostolec-Ducové i sv. Juraja nad Nitrianskou Blatnicou - doposiaľ funkčnou. Z nich vyžarovala do okolitých osád kresťanská náuka (vrátane do vznikajúcich Piešťan).
         Moravské knieža Mojmír I. náhlym prepadom r. 833 vyhnal Pribinu a obsadením Nitrianskeho kniežatstva vytvoril Veľkomoravskú ríšu. Jej najvyšším cirkevným sídlom sa stala Nitra. Mojmírov nástupca - knieža Rastislav pozval r. 863 učených solúnskych bratov - sv. Cyrila (Konštantína) a Metoda. Našli tu už rozšírené kresťanstvo, ktorému priniesli hlaholské písmo. Získali od Rímskej Kúrie dosiaľ nevídaný súhlas k používaniu staroslovienčiny ako štvrtej bohoslužobnej reči popri latinskej, gréckej, hebrejskej. Ľud ešte ochotnejšie prijímal kresťanstvo, keď sa mu prihováralo vlastným jazykom. Uvedené skutočnosti môžu v Slovákoch vzbudzovať oprávnenú hrdosť na predkov - ale zároveň ich zaväzujú si do budúcnosti uchovať "dedičstvo Otcov...". Začlenenie našej vlasti do kultúrnej Európy po prijatí kresťanstva v 9. storočí sa stalo nepochybným historickým faktom. Ani rozbitie Veľkomoravskej ríše starými Maďarmi r. 906 nenarušilo rozmach kristianizácie v našich krajoch. Naopak, dobyvatelia splynuli s vyššou kultúrnou úrovňou podrobených, prijali ich vieru - kresťanstvo i usadlý spôsob života, v tom bola ich záchrana pred zánikom, aký postihol ich neprispôsobivých predchodcov - Hunov, Avarov.
         Výhodná poloha piešťanského regiónu lákala aj v ďalších stáročiach nevítaných návštevníkov, ohlasujúcich sa "ohňom a mečom...". Začiatkom 12. storočia vtrhli sem moravskí Přemyslovci, v 13. storočí Kumáni, Tatári, v rokoch 1428-32 Husiti, medzi 1530-1663 päť razy Turci vyplienili a vypálili Piešťany. Konfesionálne nepokoje za reformácie i protireformácie, stavovské povstania, kurucké vojny, sprevádzané požiarmi, povodňami, epidémiami po stáročia vyvolávali v obyvateľstve masový strach, hrôzu, beznádej, apatiu. Vo virvare udalostí sa nenávratne zničili a stratili vzácne hodnoty, písomnosti, dokumenty, by dnes poslúžili pri objasňovaní "bielych miest dejín". Preto vďačne vítame akýkoľvek zachovaný vierohodný fragment, či zápis, akým zatiaľ je prvá doteraz známa zmienka o Piešťanoch (Pescan) v Zoborskej listine z r. 1113 dokumentujúcej obnovu obecných hraníc po uvedenej invázii moravských Přemyslovcov. Reštituovali sa vzťahy najmenej spred polstoročia. Môžeme predpokladať existenciu osady "Pescan" už v polovici 11. storočia. Potvrdzuje to gróf I. Bercsényi r. 1638 údajom z neprístupného prameňa o stavbe románskeho kostola v Piešťanoch v bližšie neurčenej časti obce. Kostol dal postaviť uhorský kráľ Ladislav I. svätý (1077-1095). Polohu kostola možno dedukovať z úvahy L. Mednyanského z r. 1905 - "... gotický (kláštorný, johanitský) kostol vznikol na mieste staršieho - románskeho sakrálneho objektu z 11/12. storočia v osade "Lehota" - teraz Detvianska ulica. Možno tu ešte vidieť úbohé zvyšky muriva bývalého rozsiahleho komplexu Komendy mečových rytierov Johanitov z 12.-14. storočia. Dôkladný archeologický výskum tu potvrdil cintorín z 11. storočia, čo by sa zhodovalo s údajom o románskom kostole kráľa Ladislava z 11. storočia. Dokumentácia o kostole sa nezachovala.
         Johaniti opustili komendu okolo r. 1420-25. Pustošivé nájazdy husitov a Turkov devastovali rozsiahly areál. Priestory kláštora prevzali nitrianski Benediktíni. Napriek ich známej aktivite stihli len sčasti zreštaurovať kostol a hlavné ubytovacie priestory. Počas reformácie odišli. Komplex striedal držiteľov, ktorí väčšinou len využívali, ale neudržovali objekty. Zúfalé pokusy zachraňovať najnutnejšie stroskotali v 17.-18. storočí na nedostatku prostriedkov. Katastrofálna povodeň r. 1813 zničila, čo ešte bolo použiteľné. Areál zostal opustený, ponechaný na seba. Smrteľnú ranu mu zasadila parcelácia r. 1923-24. Objekty sa úmyselne demolovali. Získaný stavebný materiál sa použil na individuálnu výstavbu.
         "Sic transit gloria mundi..." (tak sa míňa svetská sláva...") možno aplikovať na kedysi rozsiahly komplex zriadený údajne Templármi, po ich zrušení prevzatý Johanitmi, známymi aj špitálnicko-liečiteľskou činnosťou. S obľubou využívali termálne pramene. Nebyť, že museli odísť, iste by už pred 5 storočiami boli z Piešťan urobili významnú liečebňu.
         Po mečových rytieroch Johanitoch predsa ostala pamiatka - pomenovanie katastrálneho honu "Preceptorky" - spravoval ich Komtur (predstavený - veliteľ komendy), ktorý spravidla býval aj "Praeceptor loci" - ochranca miesta, či kraja.
         Obráťme pozornosť k ťažiskovej téme - dejinám rímskokatolíckej farnosti v Piešťanoch. Doteraz najstarší známy zápis o kostole, kňazovi i fare pochádza z r. 1332 v zozname pápežských desiatkov, zachovanom vo vatikánskom archíve. Uvádza: "... Item Petrus sacerdos Sancti Regis de Poschan..." ("... aj kňaz Peter kostola svätého kráľa (Štefana) v Piešťanoch...").
         Druhý raz sa spomína fara bez uvedenia mena kňaza r. 1546 v súpise fár pri kauze odvodu dane na obranu proti Turkom.
         Tretí záznam je v kanonickej vizitácii z roku 1560. Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh nariadil po reformácii preveriť pravovernosť kňazov, údržbu kostolov, zachovávanie katolíckych bohoslužieb. Vizitátor označuje oba kostoly v zanedbanom stave. Z nich "vonkajší" (exterior - kláštorný, kedysi johanitský) bol už dávno opustený. Neutešený stav farnosti spôsobil ničivý prepad Turkov r. 1530. Nástup reformácie bol v znamení striedavej držby kostola v 16/17. storočí medzi katolíkmi a evanjelikmi. Až v polovici 17. storočia prevzali kostol definitívne katolíci.
         Štvrtú zmienku z r. 1397 v evidencii farností ostrihomského arcibiskupstva niektorí historici spochybňujú. Originál sa nezachoval, odpisy z r. 1562 i 1629 nie sú overené.
         Treba zdôrazniť, že podľa najstaršieho známeho datovania patrila piešťanská farnosť do "Nitrianskeho arcidiakonátu" - súčasti ostrihomskej kapituly. Vtedajšia územná príslušnosť Piešťan k Nitrianskej stolici i názov arcidiakonátu zavádzajú. Cirkevne patrili Piešťany vždy k Ostrihomu.
         Patrocínium sv. Štefana kráľa k miestnemu farskému kostolu je mimo akejkoľvek pochybnosti. V stredoveku je také jednoznačné a stabilné - veď tvorilo hlavný motív erbu Piešťan už v jeho najstaršej podobe z 15. storočia.
         Znovu treba pripomenúť smutnejšiu minulosť Piešťan. Sprievodcami katastrôf a nešťastí prepletajúcich sa dejinami boli skaza, pustošenie. Postihovali všetky oblasti života, všetky vrstvy obyvateľstva. Najviac trpel poddaný ľud - znášal najväčšiu ťarchu povinností voči vrchnosti. Starosť o poživeň ľudu ledva dovolila ako-tak udržiavať strechu nad hlavou. Zúfalé položenie plodilo úpadok mravov, rezignáciu. Dezolátny stav cirkevných i svetských objektov bol bežným javom. Situáciu zlepšili až osvietenské reformy Márie Terézie a Jozefa II. Vytvárali podmienky, na renováciu objektov, medzi nimi r. 1753 aj farského kostola sv. Štefana kráľa. Po rokoch prestal vyhovovať kapacitne. Od jeho postavenia pred rokom 1332 sa počet obyvateľov Piešťan r. 1756 viac ako zdvojnásobil na 2522 osôb, z toho 2452 katolíkov. Katastrofálna povodeň Váhu r. 1813 devastovala obec i kúpele. Vážne poškodila oba kostoly. Nutná oprava farského kostola ho premenila iba na doznievajúce provizórium. Vonkajší kostol (johanitský) bol ponechaný svojmu osudu. Zničenú faru nahradila nová, slúžila do r. 1929, keď bola postavená terajšia.
         Po povodni sa farníci rozhodli postaviť nový Boží chrám. S prispením obce i majiteľov kúpeľov, grófov Erdödyovcov, sa podaril v rokoch 1828-32 postaviť terajší farský kostol sv. Štefana, kráľa. Jednoloďová stavba v klasicisticko-empírovom slohu nesie na masívnych murovaných pilieroch a obvodovom murive pozdĺžne i priečne klenbové oblúky a klenby. Vtedajšiemu počtu 3000 duší kapacita 800 miest vyhovovala. Rozvoj kúpeľov sprevádzal nárast obyvateľov Piešťan v r. 1930 na 12080 osôb.
         Teplická kaplnka, zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému, baroková, postavená r. 1760 z milodarov veriacich medzi Riaditeľstvom kúpeľov a kníhkupectvom v Parku, odolala veľkej povodni. Kaplnku pre malú kapacitu v roku 1896 nahradila novostavba terajšej kaplnky Božského Srdca Ježišovho pri kolonádovom moste, s miestom pre 150 osôb.
         Prínosom pre pastoráciu rozrastajúcich sa Piešťan bol príchod Pátrov Spoločnosti Ježišovej (Jezuitov) r. 1930. Rehoľa odkúpila bývalé xenodóchium na Teplickej ulici a nárožnú budovu adaptovala na Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie s kapacitou 400 miest. Jezuiti zriadili aj obytné a spoločenské centrum pre exercície. Nezabudnuteľný P. Eiselle SJ vystihol narastajúcu potrebu priestorov pre bohoslužby a tak v štyridsiatych rokoch 20. storočia inicioval verejnú zbierku na nový kostol v Piešťanoch. Plne rozbehnutú akciu v r. 1950 zahatala totalita zrušením reholí. Jezuitov rozohnali do táborov, vysoká vyzbieraná čiastka sa v systéme zloby vyparila do stratena. Až po "Nežnej revolúcii" sa r. 1990 Pátri vrátili, aby začali odznova. P. Eiselle sa nevrátil (zomrel 98-ročný). Na mieste pôvodnej kaplnky Jezuiti postavili novú, modernú, priestrannú Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie. V bezprostrednej blízkosti kaplnky postavili aj Dom Spoločnosti Ježišovej.
         Sčítanie ľudu r. 1991 potvrdilo, že v Piešťanoch je 33 tisíc obyvateľov, z toho vyše 21 tisíc katolíkov. Pádom totality sa uvoľnili zábrany, religiozita ožila, kostoly, kaplnky priam "praskali vo švíkoch". Nepomohli provizóriá bohoslužieb v školách, nemocnici, Dome smútku. Neudržateľný stav sa pokúsili prekonať "Parochus loci" - miestny dekan-farár vdp. Milan Medek a jeho nástupca vdp. Jozef Vlasák. Za podpory Mesta Piešťany, Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, sponzorov, inštitúcií i veriacich cez zbierky a individuálne príspevky i rôzne formy spolupráce sa podarilo s požehnaním Najvyššieho postaviť nový chrám sv. Cyrila a Metoda na Nitrianskej ulici v Piešťanoch, ktorý 4. novembra 2000 posvätil J.E. Mons. Ján Sokol, arcibiskup-metropolita.
         Filiálny kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Orvišti postavili r. 1760. Vďaka úsiliu miestnych veriacich v tridsiatych rokoch 20. storočia kostol rozšírili.
         Kocurice - miestna časť Piešťan sa stala vzorom obetavosti veriacich realizáciou novostavby kostola Krista Kráľa, konsekrovaného r. 1997.
         Ďalším fundamentálnym článkom kresťanskej výchovy je cirkevné školstvo. Totalitou pochované začalo s ťažkosťami ožívať r. 1990. Prvá zmienka o rímskokatolíckej škole, zriadenej pri rímskokatolíckej fare v Piešťanoch, je v kanonickej vizitácii r. 1756. Pretrvala ako Základná ľudová škola do r. 1945, keď bola direktívne poštátnená ako III. ZDŠ. Po roku 1991 bola reštituovaná ako "Základná cirkevná škola sv. Márie Goretti" umiestnená v budove bývalého Okresného súdu na Štefánikovej ulici (oproti fare). V bývalej škole pri fare na ulici Pod Párovcami, po rozsiahlej prestavbe a nadstavbe dvoch podlaží, bolo v r. 1992 založené Cirkevné gymnázium sv. Michala Archanjela.
         Pedagogické zbory obidvoch cirkevných škôl si uvedomujú akej konkurencii sú vystavené v súťaži so štátnymi školami. Vedia, že úspech a uznanie tradične podmieňuje vyššia kvalita odbornej výuky ale aj prepotrebnej morálnej výchovy na báze náboženskej - nutných predpokladov obrody totalitou devastovaného myslenia a ponímania života.

         NA DOPLNENIE: Aktivitu súčasného správcu fary dokresľuje skutočnosť, keď pri náročnom organizovaní výstavby nového kostola sa postaral i o starý kostol sv. Štefana kráľa. Našiel sponzorov i realizátora na spevnenie statiky chrámu, prejavujúcej sa nepríjemnými až hrozivými trhlinami v obvodovom murive. Následne, vďaka zámorskému sponzorovi, piešťanskému rodákovi, sa chrám skvie obnovenou maľbou.
V Piešťanoch 8. mája 2002.
ROK
POČET OBYVATEĽOV
PRAMEŇ (POZNÁMKY)
celkom
katolíci
1731
1488
1447
Historia Domus
1756
2522
2452
Historia Domus
1799
3191
3086
Historia Domus
1910
7379
5978
Historia Domus a Schematismus 1911
1919
9507
7824
Sčítanie ľudu
1930
12080
10666
Lexikón obcí a schematismus
1948
14819
12386
Lexikón obcí a schematismus
1970
22983
---
1950-89 zákaz publikovať počty veriacich
1991
32999
21155
Katolícke noviny č. 32/91
2001
30606
22332
Sčítanie ľudu



PRAMENE:

Praznovszky J. 1895: Historia Domus parochiae Postyény - archív rímskokatolíckeho farského úradu Piešťany

Ruttkay A. 1987: Archeologický výskum a funkčná kategorizácia zaniknutej stredovekej stavby v Piešťanoch (Balneohistoria Slovaca 1987, ALFA Bratislava)

Nemethy L. 1894: Series Parochiarum et parochum Archi-Dioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894 (Strigonium-Esztergom 1894)

Trochta J. 1967: Kritické poznámky k článkom o pôvode kláštorného kostola v Piešťanoch (Archív Balneologického múzea v Pieštanoch - v strojopise)

Lukáček A. 1963: Dejiny starého templárskeho (?) kláštora v Piešťanoch (Archív rímskokatolíckeho farského úradu sv. Štefana v Piešťanoch)

 

PIEŠŤANY - SV.CYRILA A METODA, dekanát Piešťany, Trnavská arcidiecéza, ADRESA: RKFÚ, 921 01, Nitrianska 17, tel.: 033/ 774 93 33, 0905/ 409 447, http://www.piestanycm.fara.sk, http://www.arcibiskupstvo.sk/dekanaty-a-farnosti/piestany/piestany-sv-cyrila-a-metoda, KŇAZ: administrátor Kuna Ladislav, PhDr., kaplán Katrinec Patrik, Mgr., výpomoc Krištofík Metod, vo farnosti: Greisiger Richard, MVDr., SJ, Kadlec Ján, SJ (od 7. 11. 2002), Majerčák Ján, SJ, Revák Ján, SJ, Šebo Martin, SJ, PREDCHODCOVIA – farári a administrátori: 15. 7. 2004 - 30, 6, 2005 - Vlasák Jozef, 1. 7. 2005 - ? - Knorr Alexander, do r. 2006 - Baláž Daniel, do 15. 7. 2007 - excurrendo z Piešťan, 15. 7. 2007 - začiatok r. 2008 - Kuna Ladislav, PhDr., kapláni: 17. 6. 2007 – kaplán Ferenc Martin, Mgr., výpomoc: od 7. 11. 2002 - Kadlec Ján, SJ, SVÄTÉ OMŠE - Kostol sv.Cyrila a Metoda, Nitrianska ul. (4. 11. 2000) - pondelok - piatok: 16:15, sobota: 16:15 (latinská), nedeľa: 7:30, 10:30, 18:00, Kaplnka Božského Srdca Ježišovho (Kúpeľná kaplnka, 1760) - nedeľa: 9:00, Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie (pri dome SJ, 1939) - pondelok - sobota: 6:00, 8:00, 18:30, nedeľa: 6:30, 8:00, 9:30, 11:00, 18:30, litánie: 18:15, http://www.kamnaomsu.sk/pgs/index.php?pg=kostol&id=203&sec=1&site=kno&lng=sk, CIRKEVNÉ INŠTITÚCIE: Dom Spoločnosti Ježišovej, Teplická ul., FILIÁLKY: Banka, Piešťany - Kocurice, FARNOSŤ ZRIADENÁ: 1. 8. 2004, filiálka Banka pričlenená z farnosti Moravany, filiálka Kocurice z farnosti Borovce

 

Banka, filiálka farnosti Piešťany - sv. Cyrila a Metoda, dekanát Piešťany, Trnavská arcidiecéza, OBYVATEĽSTVO: 1 700, 1 650 rím. kat., Kostol sv. Martina (1930), Z HISTÓRIE: filiálka pričlenená 1. 8. 2004 z farnosti Moravany, ĎAĽŠIE INFO: http://www.obec-banka.sk/inc/18storocie.php

 

Piešťany - Kocurice, filiálka farnosti Piešťany - sv. Cyrila a Metoda, dekanát Piešťany, Trnavská arcidiecéza, INÉ NÁZVY: Kocúrice, Cozuran, Kozirich, maď.: Kocuric, Koszorány; časť mesta , Piešťany), OBYVATEĽSTVO: 200, 180 rím. kat., Z HISTÓRIE: filiálka pričlenená 1. 8. 2004 z farnosti Borovce, Kostol Nášho Pána Ježiša Krista Kráľa (23. 11. 1997), Kaplnka Najsvätejšej Trojice (1958)

 

Piešťany, filiálka farnosti Bratislava, protopresbyterát Bratislava, Gréckokatolícke arcbiskupstvo Prešov, info: GKFÚ Bratislava, www.grkat.nfo.sk/bratislava , OBYVATEĽSTVO: 96 gréckokat., SVÄTÉ LITURGIE - rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho (1760) - Každú tretiu nedeľu v mesiaci: svätá božská liturgia o 15:30 (slovensky)
TOPlist